SLOVENSKÁ ŽELEZNÁ CESTA
SLOVENSKÁ ŽELEZNÁ CESTA
Slovenská železná cesta je kultúrna cesta spájajúca miesta bývalej ťažby železných rúd, výroby a spracovania železa a ďalších kovov. Na území dnešného Slovenska predstavovalo baníctvo a hutníctvo významné odvetvie, ktoré znamenalo ekonomický prínos pre štátne formy na tomto území. Jeho technická a technologická úroveň bola vysoká, často boli majstrovstvo ľudí, napr. zvonolejárov, technológie a výrobné zariadenia na špici v európskom i celosvetovom meradle. Spomeňme iba tzv. slovenské pece, vysokú pec na drevené uhlie, na koks, použitie pušného prachu pri ťažení rúd v baníctve, hámorníctvo atď.
K takýmto významným miestam treba spomenúť Košice a okolie (Košické hámre), Medzev, Jasov, Štós, Smolník, Prakovce, Gelnica, Rožňava, Betliar, Nižná Slaná, Vlachovo, Dobšiná, Stratená, Tisovec, Sirk - Červeňany, Štítnik, Pohorelá, Podbrezová, Ľubietová, Banská Štiavnica, Kremnica atď.
Spolu s baníctvom a hutníctvom sa rozvíjala aj kultúra, tradície.
K významným pamiatkam, ktoré môže návštevník vidieť v Košiciach patrí v Dóme Sv. Alžbety tzv. železný oltár, či oltár železného svätého kríža. Oltár zhotovil košický umelecký kováč a zvonolejár Vojtech Buchner na návrh Ľ. Konrádyho, premonštrátskeho plebána na pamiatku obetiam I. svetovej vojny a bol vysvätený 1.mája 1931 biskupom Jozefom Čárskym. Na dvoch koncoch oltára na spodku sú dve bronzové plakety, na jednej je na pozadí pápežského znaku obraz Ľ.Konrádyho, na druhej obraz V.Buchnera a erb mesta Košice. Ďalším významným miestom je Slovenské technické múzeum v Košiciach, kde sú expozície modelov hámrov, maketa bývalých Východoslovenských železiarní (teraz U.S.Steel s.r.o.), diela umeleckých kováčov, renesančné dvere - odliatok na motívy Vergília a ďalšími.
Jasov - Kláštor a kostol jasovského konventu premonštrátskeho rádu, neskorobaroková stavba (1750 - 1766 s francúzskou záhradou a kláštornou knižnicou. Jasovské prepošstvo podnikalo v železiarstve, v r. 1780 tu postavili vysokú pec, ktorá bola v prevádzke do r. 1870. Patrilo k nej aj niekoľko hámrov v Jasove a priľahlých oblastiach. Nachádza sa tu chránená lokalita z doby halštatskej - 600 rokov pred n.l. (pred jaskyňou objavená jama s ohniskom a polospracovaným kusom železa tzv. lupou hmotnosti 2 kg. Jaskyňa Fajka zaradená medzi prírodné pamiatky UNESCO.
Medzev - 600 ročná tradícia hámorníctva. V r. 1893 bolo v Nižnom Medzeve v prevádzke 109 hámrov so 198 ohniskami. Dnes je možné návštíviť Hámor slovenského Technického múzea na Štósskej ceste, pôvodne mestský dvojohniskový, jednokladivový hámor, Brostlov hámor v Zlatej doline a hámor v Šugovskej doline
Štós - banské mestečko známe v minulosti ako stredisko výroby nožov a vidličiek. V r. 1869 sa v Štóse zaoberalo 200 rodín výrobou nožov . Prvá samostatná nožiarska dielňa v r. 1827 Wlaszlovitsova, Kompordayova v r. 1858. Nožiarske výrobky boli predávané na Balkán, do Malej Ázie a Turecka.
Klimatické kúpele nad obcou vo výške 605 m n. morom založené r. 1881.
Smolník - staré banské mestečko, za kráľa Karola Róberta sídlo Banskej komory (zachovaná budova tzv. Kammerhof). Od čias Karola Róberta mincovníctvo. Sídlo mincovnej komory. Známe hlavne tzv. Smolnícke grajciare a medené mince.
Sidlil tu banský inšpektorát od r. 1754 a banský súd. Miesto aplikácie tzv. cementácie - výroby medi z banských vôd vytesňovaním železom. Od r. 1754 bola tu Banícka škola, druhá po B.Štiavnici.
Prakovce - prvé železiarne začali fungovať v r. 1760. Železiarsky podnik rodiny Csákyovcov začal fungovať r. 1805. Výrobky: tyčové železo, plechy, nástroje, zdobené umelecké odliatky. Od r. 1907 Prakovská železiareň a oceliareň grófa Ladislava Csákyho. Najmä rýchlorezné ocele, kamenárske, niklové a pružinové ocele.
Kostol sv. Ľudmily - v interiéri liatinové zdobené nosné stĺpy chóru, schodište, železné parkety.
Gelnica - za kráľa Bela IV. Mesto s banskými , správnymi , súdnymi a hospodárskymi výsadami. V 19. stor. Mária huta a podnik Antona Patza, od r. 1810 Matilda huta, podnik Otakata Jacobsa. V polovici 19. Stor. okrem baní a hút pracovalo v meste a okolí (Perlová dolina, predtým Grellnseifenská) takmer 200 kováčov, ktorí vyrábali klince, reťaze a pod. Pamiatkou na podnikanie Jacobsovcov je liatinová socha modliaceho sa baníka, dielo maďarského sochára Edmunda Szamovolského. (námestie). Tam aj Banícke múzeum s exponátmi baníctva, hámorníctva, cechový život.
V okolí možnosti turistiky a lyžovania - Kojšovská hoľa, Perlová dolina, Kojšov. V blízkosti vodná nádrž
Ružín - možnoti vodných športov, rybolovu.
Rožňava - Od r. 1320 mesto rozhodnutím Karola Róberta. Typické banícke mesto, v minulosti ťažba železa, medi, zlata, striebra.
Banícke múzeum s exponátmi baníckych prác a regionálneho charakteru.
Kostol Nanebevzatia P. Márie. - okenná maľba Metercia - P.Mária s Ježiškom zasadená do prostredia s výjavmi z baníckej a hutníckej práce. V blízkosti hrad Krásna Hôrka z prvej polovice 13. stor. - s historickou hradnou expozíciou, od začiatku 17. stor . vo vlastníctve rodiny Andrássyovcov, majiteľov mnohých železiarní na Gemeri.
Betliar - baníctvo a hutníctvo zlata a medi. V r. 1791 postavená vysoká pec na výrobu železa, v r. 1845 - 47 prvá valcovňa na parný pohon v Uhorsku. V r. 1879 betliarsku železiareň odkúpil Emanuel Andrássy. Vysoké pece ukončili výrobu v r. 1903.
Kaštieľ, postavený začiatkom 18. Stor. Štefan Andrássy, pôvodne klasicistický, prestavaný na renesančný - barokový so zbierkami rodiny Andrássyovcov. Jazierka, fontány, park, sochy odliate v železiarňach v Drnave.
Nižná Slaná - banícka obec založená v 14. Stor, patrila od poslednej tretiny 16. Stor. do 19. stor. rodine Andrássyovcov. Emanuel Andrássy (nazývaný aj "železiarsky gróf") postavil v r. 1867 na mieste zastaranej železiarne s tzv. slovenskou pecou vysokú pec, ktorú nazval "Etelka". Vo vysokej peci zhutňovali siderity a limonity v surovom aj praženom stave. V r. 1907 bola zastavená prevádzka tejto pece, ktorá sa nachádza ešte v areali závodu Siderit N.Slaná. Na obecnom úrade menšia výstavka histórie železiarstva.
Vlachovo - obec blízko Dobšinej vznikla v 14. Stor. patrila najprv rodine Štitnickovcov, potom rodine Andrássyovcov. Od r. 1549 spomínajú sa tu 2 železiarske hámre. Vysokopecnú hutu "tzv. Karlovu hutu") postavil Emanuel Andrássy v r. 1843. Druhú k nej pristavil v r. 1870. Od r. 1907 vlastnila Karlovu hutu Rimamuransko- Salgótarjánska účastinná spoločnosť a tá v r. 1907 zastavila výrobu definitívne.
Dobšiná - banícke mestečko založené v r. 1326. Spomínané železiarske hámre, v 15. Stor. zlaté, strieborné, medené a železorudné bane. V r. 1680 postavená prvá vysoká pec. V 19. Stor. 2 vysoké pece vo vlastníctve mesta. Tzv. hornú hutu prenajímali Coburgovci, v r. 1858 postavili vysokú pec a skujňovacie vyhne. Na mestskom úrade liatinová konštrukcia schodišťa, odliata v železiarni Drnava.
Možnosť lyžovania.
Stratená - obec sa vyvinula okolo mediarskych, neskôr železiarskych podnikov v 1. polovici 18. stor.. Rozvoj železiarne nastal v r. 1842, keď prešla do rúk Coburgovcov. Starú vysokú pec prestavali v r. 1858 a v r. 1861 postavili novú vysokú pec. Zvyšky múrov a administratívnej budovy zachované. Možnosti vodných športov a turistiky v blízkych Dedinkách a turistika v Slovenskom Raji. Blízko Dobšinská ľadová jaskyňa.
Pohorelá - Poddanská dedina hradu Muráň vznikla po r. 1612. V 70. Rokoch 18. stor. sa začalo vyrábať železo (r. 1794 oceľový hámor, r. 1804 vysoká pec a hámor). R. 1826 sa stali železiarne súčasťou Coburgovského železiarskeho podniku. V r. 1837 - 39 postavili novú vysokú pec so zlievárňou a hámrami. Vysoká pec v prevádzke do r. 1892. V 90. Rokoch 19. stor. v prevádzke oceliareň, zlieváreň, valcovňa a strojáreň. Výroba až do 20. stor. Blízko obce pavilón odliaty v pohorelskej železiarni v r. 1841 na pamiatku Ferdinanda Coburga, zakladateľa Coburgovských železiarní. Možnosti turistiky a lyžovania v Nízkych Tatrách.
Tisovec - výroba železa začala sa tu rozvíjať koncom 18. stor. V r. 1782 postavená prvá vysoká pec, v r. 1804 - 05 pracovali 3 hámre. V 40 - 50 rokoch 19. stor. bola pec v Tisovci najväčším výrobcom surového železa v Uhorsku. V r. 1864 postavili druhú vysokú pec so škótskou stĺpovou konštrukciou. V r. 1913 koksová vysoká pec. V r. 1921 - 23 rekonštrukcia, postavená výkonnejšia koksová vysoká pec, 3 nové ohrievače vzduchu. V rámci rekonštrukcie železiarne postavená nová tenkostenná vysoká pec s užitočným objemom 325 m3 . V r. 1965 bola zastavená prevádzka vysokej pece ako nerentabilnú.
Na mestskom úrade múzeum - vývoj pohronského a gemerského železiarstva, kovospracujúce remeslá. Ozubnicová železnica Tisovec - Brezno. Možnosti turistiky, jaskyne, pozostatky hradu. V neďalekej Prednej Hore, časť obce Muráň - pamätník, obelisk Františka Koháryho - železiarskeho podnikateľa. Pamätník bulharského kráľa Ferdinanda (bronzová plaketa s hlavou a erbom).
Sirk - Červeňany - železiareň tu postavila Hrlicko-tapolcsánska železiarska účastinná spoločnosť v r. 1870-71. Mala dúchadlo poháňané parným strojom. Ruda pochádzala z baní na Železníku, Sirku, Rákoša a Nandráža. Značná časť surového železa sa predávala do Rakúska. Od r. 1883 sa vysoká pec v Červeňanoch stala súčasťou Coburgovského železiarskeho podniku a skončila prevádzku v r. 1903. Jedná sa o vysokú pec pilierovej konštrukcie, postavenú z kameňa. Jej profil je logom Slovenskej železnej cesty.
Štítnik - baníctvo a spracovanie železa tu zamestnávalo obyvateľov od 12. stor., ako to dosvedčuje názov mestečka, zmienka o hámri z r. 1243, písomný dokument z r. 1344, ktorý prvýkrát spomína hámor v Štítniku. V r. 1804 - 05 bolo tu 10 slovenských pecí a 10 hámrov. Akciová spoločnosť Štítnická konkordia založená r. 1833, mala v Štítnickej doline vysokú pec, skujňovacie vyhne a hámor. Surové železo sa predávalo hlavne do podniku Ganz v Budapešti. Národná kultúrna pamiatka - evanjelický kostol so stredovekými nástennými maľbami, gotická bronzová krstiteľnica, kalichy a bohoslužobné nádoby z 15 - 17 stor.
Podbrezová - v údolí rieky Hron už v r. 1568 sa spomína 11 hút a 11 hámrov. Spočiatku najvýznamnejšia obec bol Hronec, kde v 17. stor. boli nízkošachtové nadzemné pece tzv. dúchačky a vyhne. V 18. stor. začali stavať a fungovať vysoké pece. Postupne sa spracovanie železných rúd a výroba železa rozšírila v Chvatimechu, Piesku, Osrblí, Lopeji, Vajskovej. V r. 1797 začal vyrábať v Pohronskej Polhore na tú dobu najmodernejšia pec v Uhorsku. R. 1840 je považovaný za začiatok železiarstva v Podbrezovej - začali prevádzku pudlovacie pece, dúchadlo, valcovňa. V r. 1854 začala tu výroba koľajníc. Bol to vtedy prvý závod tohto druhu v Uhorsku. Dnes sú Železiarne Podbrezová jeden z najmodernejších a najlepších závodov svojho druhu s výrobou širokého sortimentu rúr.
K podniku patrí Hutnícke múzeum s exponátmi z histórie železiarstva v regióne. V okolí možnpsti turistiky a lyžovania v strediskách Tále, Srdiečko, Osrblie. Jaskyňa Bystrá a ďalšie zaujímavosti.
Ľubietová - Kráľ Ľudovít Veľký udelil Ľubietovej výsady slobodného kráľovského mesta v r. 1379. Tým sa obec zaradila do zväzku sedem kráľovských banských miest. Ťažilo sa tu zlato, striebro, meď (v 13. - 17. stor.) Erárne bane sa spomínajú v r. 1629. Huta postavená v r. 1634. V r. 1692 postavená prvá vysoká pec v Uhorsku. Po zhorení huty v r. 1709 postavená nová pec. Zo železa vyrobeného v tejto peci odliate súčiastky atmosferického parného stroja na čerpanie vody z baní - prvý takýto parný stroj na Slovensku i Európe. Postavil ho Angličan Izák Potter pre Novú Baňu. V r. 1896 bola huta podriadená železiarňam v Podbrezovej a vysoká pec i zlieváreň boli definitívne zastvené v r. 1909.
V budove Miestneho úradu expozícia o histórii obce, vzorky minerálov z okolia.
Banská Štiavnica - bola osídkená Keltami už v 3 - 2 stor. pred Kr., ktorí tu ťažili zlato. Z r. 1156 je najstaršia písomná zmienka - Terra banensium (Zem baníkov). V 13. Stor. prišli osadníci z Tirolska a Saska. V r. 1238 získava mestské privilégiá. Z r. 1275 je prvá listina s mestskou pečaťou. V r. 1627 tu bol uskutočnený prvý krát na svete pušným prachom pri razení v bani. V r. 1735 bola založená prvá banská škola v Uhorsku Samuelom Mikovínim. V r. 1751 bola dokončená Kalvária mesto navštívil František I. Lotrinský, manžel Márie Terézie. V r. 1762 bola rozhodnutím Márie Terézie založená Banícka Akadémia ako prvá škola tohto druhu s vyučovaním univerzitného charakteru, jej prvý rektor a profesor bol Nicolas Jacquin. V týchto rokoch naprojektovali a vystavali S.Mikovíni a M.K.Hell sústavu tajchov v okolí B.Štiavnice. V r. 1993 bola B.Štiavnica zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Doporučené na návštevu: Slovenské banské múzeum, Starý zámok, Nový zámok, Bergerricht - mineralogická expozícia, Galéria J.Kollára, rím. Katolicky kostol P.Márie Nanebovzatej a sv.Alžbety z 13. stor., kostol sv.Kataríny z r. 1491, 22 kaplniek Kalvárie, súsošie Sv.Trojice atď.
V septembri sa koná tradičná banícka slávnosť - Salamander. Významné osobnosti B.Štiavnice: spisovateľ A.Sládkovič, geológ a historik A. Kmeť, prozaik a diplomat A.Hykisch, herečky E.a M.Vašáryové atď.
V okolí historické Sitno - vrchol Štiavnických vrchov, banícky skanzen v Štiavnických baniach, kaštieľ Sv.Anton, možnosti turistiky a lyžovania a vodných športov na jazere Počúvadlo.
Komentáre
Prehľad komentárov
This message is posted here using XRumer + XEvil 4.0
XEvil 4.0 is a revolutionary application that can break any antibot captcha.
Captcha Bypass Google (ReCaptcha-1, ReCaptcha-2), Facebook, BING, Hotmail, Yahoo,
Yandex, VKontakte, Captcha Com - and over 8400 other types!
You read this - it means it works! ;)
Details on the official website of XEvil, there is a free demo version.
Check YouTube video "XEvil ReCaptcha2"
XEvil breaks CAPTCHA of Google, Facebook, Yandex, VKontakte, and 8400 others!
(Latonyasnund, 27. 3. 2018 0:47)