Karol Duck Dobšiná

Južný Gemer, Západný Gemer a Malohont

Prvá písomná zmienka o Gemerskej stolici pochádza z roku 1209. Strediskom župy bol kráľovský hrad Gemer. Malohont bol pôvodne súčasťou Hontianskej stolice, hoci medzi nimi ležalo územie Novohradu a Zvolenskej župy. Autonómia mu bola priznaná koncom 17. storočia. V 13. storočí sa kvôli tatárskemu vpádu začali stavať na území župy kamenné hrady.Brzotín, Drienčany, Gemer, Hajnáčka, Hodejov, Hrachovo, Jelšava, Magingrad, Plešivec, Rákoš,Rožňava, Širkovce, Štítnik, Tisovec a Veľký Blh boli v ďalších vojnách zničené. Zlatý vek regiónu nastal v polovici 14. storočia a trval až do začiatku 16. storočia. V mestách a vo vidieckych sídlach sa stavali gotické chrámy s nádhernou výzdobou, z ktorých sa viaceré zachovali dodnes a sú súčasťou Gotickej cesty. (Trasa je dobre značená hnedými tabuľami umiestnenými pri cestách a v obciach. 16. a 17. storočie bolo poznačené tureckými vojnami a stavovskými povstaniami. V 18. storočí sa Gemer stal baštou reformácie. V tomto tvrdom období vznikali významné evanjelické stredné školy, v ktorých získali vzdelanie mnohé osobnosti slovenskej kultúry a národného obrodenia. V roku 1786 vznikla prvá a v roku 1803 druhá Gemersko-Malohontská stolica, ktorá pretrvala až do roku 1922. Administratívnym strediskom župy bolomesto Rimavská Sobota. Gemer vzhľadom na jedinečné prírodné krásy a unikátne historické pamiatky zaznamenáva v súčasnosti rozvoj cestovného ruchu. Ak ste milovníkmi prírody, či histórie a architektonických skvostov, ak máte radi pohľad na krajinu zo sedadla bicykla, či koňa a obľubujete letnú a zimnú turistiku, tak navštívte Gemer a objavte jeho zaujímavosti a krásy.

Horný Gemer

Horný Gemer – región prírodných a turistických zaujímavostí leží na juhovýchode Slovenska. V minulosti bol súčasťou Gemersko-Malohontskej stolice, dnes toto územie patrí do Košického samosprávneho kraja a do okresu Rožňava. Južná časť Horného Gemera je tvorená Národným parkom Slovenský kras - najrozsiahlejším krasovým územím planinového typu v strednej Európe (361,65 km2). Tvorí celok s Aggtelekským národným parkom v Maďarsku. Územie je bohaté na krasové javy ako závrty, škrapy, jaskyne, priepasti či kaňony a celkový ráz územia dotvárajú hlboké doliny a tiesňavy. K najzaujímavejším prírodným zaujímavostiam Slovenského krasu patrí impozantná Zádielska tiesňava, 101 metrov hlboká priepasť Zvonivá jama, Silická ľadnica, Jaskyňa Domica, Ochtinská aragonitová aGombasecká jaskyňa. Horný Gemer však zaujme aj významnými historickými pamiatkami, ktorých tu na pomerne malom území nájdete veľa. Spomeňme historické jadro Rožňavy, hrad Krásna Hôrka, mauzóleum a obrazáreň Andrássyovcov vKrásnohorskom Podhradí, kaštieľ Betliar, ruinu stredovekého kostola v Lúčke, gotické evanjelické kostoly vŠtítniku a Plešivci, či zrúcaninu Turnianskeho hradu. Týmito a mnohými inými  čarovnými zákutiami tohto svojrázneho regiónu Vás bude sprevádzať množstvo kvalitných značkovaných chodníkov a cyklotrás.

Stredný Gemer

Stredný Gemer - región významných historických udalostí a prírodných zaujímavostí leží na rozhraní stredného a východného Slovenska. V minulosti bol súčasťou Gemersko-Malohontskej stolice, dnes toto územie patrí do Banskobystrického samosprávneho kraja a do okresu Revúca. Zo severu ho ohraničuje Národný park Muránska Planina, ktorého územie je bohaté na rokliny, priepasti, jaskyne a zaujímavé skalné útvary. Oblasť je bohatá na zver, rastie tu množstvo chránených rastlín a niekoľko endemitov. Najznámejším je rastlina lykovec muránsky, ktorá sa inde vo svete nevyskytuje. Pre Muránsku planinu je typický aj polodivý chov koní slovenského plemena Norik muránsky. Vstupnou bránou do národného parku je obec Muráň, nad ktorou sa na brale Cigánka týčia zrúcaniny legendami opradeného Muránskeho hradu. Stredný Gemer zohral významnú úlohu v slovenskom národnom živote. Pôsobili tu mnohí národní buditelia, spisovatelia a významné osobnosti kultúrneho a národného života. Centrom regiónu je mesto Revúca. V roku 1862 tu bolo založené prvé slovenské gymnázium, ktorého budova dnes slúži ako múzeum. V okolitých obciach tiež možno nájsť niekoľko významných historických pamiatok. Spomeňme napríklad gotické kostoly v Chyžnom aRákoši, či románsku rotundu v Šiveticiach. Región bol v minulých storočiach známym centrom baníctva. V Jelšave a Lubeníku sa dodnes ťaží významná nerastná surovina - magnezit.