História mesta Dobšiná
7. 4. 2018
Z histórie mesta
Staré‚ banícke mesto Dobšiná leží v údolí Dobšinského potoka v strednej časti Slovenského Rudohoria. Založené‚ bolo na začiatku 14.storočia. Jeho názov je pravdepodobne odvodený od Dobšinského potoka, ktorý sa v histórii uvádza od roku 1320. V dokumentoch sa Dobšiná ako osada uvádza od roku 1326, ktorá patrila Bebekovcom. Vtedy sa tu usídlili nemeckí baníci. Vďaka prosperujúcemu baníctvu sa osada postupne vyvinula na mesto. Získala právo meča a v roku 1417 i jarmočné právo. Od konca 15. Storočia sa už Dobšiná uvádza ako mesto. Obyvatelia Dobšinej boli slobodnými mešťanmi. Po schválení banského poriadku v roku 1723 bolo mesto oslobodené od zemepánskeho poplatku z baníctva a užívala práva slobodného kráľovského mesta. V roku 1756 potvrdila Mária Terézia Dobšinej právo na 4 výročné trhy.
Aj vďaka týmto privilégiám dokázalo mesto prekonať pustošivé vpády. V roku 1540 vyplienil Dobšinú kapitán Muránskeho hradu Matej Bačo. 14.10.1584 mesto vyplienili Turci, ktorí sídlili pri Fiľakove. Mesto vydrancovali a 352 obyvateľov odvliekli do zajatia.
Významnú úlohu zohrávalo mesto v období protihabsburských povstaní. Pre kurucké vojská sa dodávala kvalitná oceľ z miestnych hámrov. Počas povstania Františka 2. Rákociho boli v Dobšinej zriadené zbrojárske dielne, kde sa vykúvali meče a odlievali delové gule a hlavne pušiek. Tieto dielne museli byť zbúrané po uzavretí Satumarského mieru roku 1711.V dejinách dobšinského baníctva mali najtrvalejší význam železorudné ložiská. Už v 14storočí existovali v Dobšinej kvitnúce železorudné bane, ktoré položili základ miestnemu hutníctvu a železiarskemu priemyslu. Saský technik Daniel Fischer tu už v roku 1680 postavil prvú vysokú pec. Známym podnikateľom v oblasti železiarstva bol Pavol Láni, ktorému sa v Dobšinej podarilo vybudovať pomerne rozsiahly železiarsky komplex. V rokoch 1706-1716 dal Láni vybudovať vlastné huty. Ďalšia vysoká pec bola postavená práve Lánim v rokoch 1720-1722. Druhá vysoká pec bola postavená mestom v roku 1755. Tieto pece zanikli v rokoch 1906 a 1919.
Baníctvo na medené a strieborné rudy dosiahlo najväčší rozkvet v 16 až 18 storočí. K jeho krátkemu oživeniu došlo na začiatku minulého storočia keď bola založená spoločnosť Dobšinské mediarne.
Najväčší rozkvet dosiahlo dobšinské baníctvo v 60-tych a 70-tych rokoch 19storočia ťažbou kobaltovo-niklových rúd, ktorých ceny na svetových trhoch prudko stúpali. Vyvážali sa predovšetkým do Anglicka neskôr i do Saska. V rokoch 1862 až 1762 vyniesla baňa v Dobšinej priemerne 15 tisíc zlatých ročne. Výnosnosť baní umožnila mestu viesť štedrú sociálnu politiku. Všetci obyvatelia boli oslobodení od platenia daní. V 16-18 storočí sa v Dobšinej ťažila taktiež ortuťová ruda a v rokoch 1862-1884 bizmutová ruda. Z nerudných surovín sa až do nedávna ťažil chryzotilový azbest, známy od roku 1723. Azbest sa začal priemyselne ťažiť po roku 1919. Dnes už nefunkčný závod bol postavený v roku 1928.
Popri baníctve a hutníctve mala vysokú úroveň aj remeselná výroba. V roku 1770 existovalo na území mesta 50 remeselníckych dielní. Vynikalo najmä kováčstvo, majúce vlastný cech už v roku 1633. Významnú surovinu poskytovali dobšinské lesy, v ktorých sa pálilo veľké množstvo dreveného uhlia. Známa bola tiež výroba drevených žľabov, ktoré obyvatelia predávali hlavne v Rožňave (okresné mesto vzdialené 25 km od Dobšinej). V rokoch 1686-1875 pracovala v Dobšinej papiereň. Význam Dobšinej podčiarkovala existencia banského súdu, zrušeného v roku 1789.
Vynikajúcu povesť malo dobšinské školstvo. Už v 16 storočí tu existovala latinská škola, ktorá sa neskôr vyvinula na nižšie gymnázium. Študovali tu napr.: Juraj Palkovič, Pavol Jozef Šafárik, Karol Kuzmányi. Táto škola definitívne zanikla v roku 1848. Ešte v roku 1853 bola založená detská opatrovňa ako vôbec jedna z prvých v Uhorsku. V roku 1892 bola otvorená štátna meštianska chlapčenská škola, ktorá patrila medzi najmodernejšie vybavené školy v Uhorsku. V rokoch 1896-1897 bola postavená nová budova školy. V roku 1888 bola otvorená dievčenská meštianska škola.
Medzi stavebnými pamiatkami dominuje evanjelický a. v. kostol, budovaný zo staršieho kostola koncom 15 storočia, v roku 1891 úplne prestavaný. Drevený katolícky kostol sv. Františka Xaverského. Pôvodnú drevenú zástavbu mesta spustošil obrovský požiar 19.júla 1855, ktorý zničil aj novú radnicu. V rokoch 1868-1869 dalo preto mesto postaviť dnešnú reprezentačnú radnicu. Koncom 19.storočia sa začala prejavovať kríza dobšinského baníctva. V Dobšinej žila dovtedy väčšina nemecky hovoriacich obyvateľov, ale od prelomu storočí sa začali obyvatelia silne pomaďarčovať. Taktiež sústavne narastal počet obyvateľov slovenskej národnosti. Na bojiskách 1.svetovej vojny bojovalo vyše 500 Dobšinčanov, z nich takmer 100 zahynulo.Za predmníchovskej ČSR pretrvávajúca odstávka baníctva spôsobila chronickú nezamestnanosť. V rokoch 1938-1945 bola Dobšiná okresným mestom pretože Rožňava (dnešné okresné mesto) bola po viedenskej arbitráži na území Maďarska. Počas SNP tu pôsobil revolučný okresný národný výbor.
27.1.1945 oslobodili Dobšinú vojská 4.rumunskej armády. Po úpadku baníctva a železiarstva sa začalo v Dobšinej intenzívnejšie rozvíjať poľnohospodárstvo, chov oviec a koní.
Dnešná Dobšiná je skromným mestečkom s 5000 obyvateľmi. Veľkú časť obyvateľstva tvoria dôchodcovia a nezamestnaní. Ideálne podmienky na rozvoj turizmu poskytuje nádherná okolitá príroda, najmä Dobšinská ľadová jaskyňa, chránené krajinné oblasti a ostatné prírodné a historické pozoruhodnosti.